Princíp práškového lakovania
Pri tomto postupe sa častice prášku elektricky nabijú, zatiaľ čo upravovaný predmet je uzemnený. Prášková farba drží na povrchu upravovaných kovových (resp. iných vodivých) výrobkov vplyvom elektrostatických síl.
Častice práškovej farby sa môžu elektrostaticky nabiť jedným z dvoch spôsobov a to:
- elektrostatickým nabitím pri prechode prášku vysokonapäťovým poľom sústredeným v tryske striekacej pištoli
- tribostatickým nabitím, kedy náboj vzniká trením pohybujúcich sa častíc prášku o špeciálny druh izolantu, ktorým je vystlaná rúrka striekacej pištole
Pri následnom vypaľovaní v peci pri teplote cca 180 - 200 °C dochádza k roztaveniu práškovej farby na povrchu výrobku a k vytvoreniu homogenného náteru. Po vybratí výrobkov z pece a ich vychladnutí na vzduchu je finálny povrch hotový.
Nespornou výhodou práškového lakovania je, že je dnes jednou z najekologickejších metód povrchových úprav, pri ktorej nedochádza k poškodzovaniu životného prostredia ani zdravia ľudí. Logickým dôsledkom toho je, že spotreba práškových farieb neustále rastie a dochádza k postupnému nahradzovaniu klasických mokrých farieb. V nemalej miere tejto rastúcej spotrebe napomáhajú aj výborné fyzikálno-chemické, mechanické, estetické a antikorózne vlastnosti finálnych povrchov ako aj ekonomické dôvody.
